Penny chce v Nemecku ukázať "skutočné ceny" jedla
Penny od pondelka spôsobí cenový šok svojho druhu, firma ukáže "skutočné ceny" za deväť produktov.
V realite sa však nejedná o "skutočné ceny", pretože tam nebudú zahrnuté skutočné výrobné náklady hlavne živočíšnych produktov, ktoré sú kryté dotáciami zo štátneho rozpočtu.
Je to však aj tak obrovský nárast ceny: Viedenské párky zrazu stoja 6,01 eura namiesto 3,19 eura. Cena za mozzarellu sa zvýšila z 89 centov na 1,55 eura a za ovocný jogurt treba namiesto 1,19 eura zaplatiť 1,56 eura. V nezvyčajnom experimente bude diskont Penny od pondelka týždeň účtovať "skutočné ceny" za 9 zo svojich viac ako 3 000 produktov – teda sumu, ktorá by sa mala skutočne počítať, ak sa zohľadnia všetky environmentálne a zdravotné škody spôsobené výrobou.
Je to odvážny krok v čase, keď mnohé domácnosti už teraz trpia prudkým nárastom cien potravín. Pretože výrobky od syrov až po viedenské párky sú až o 94 percent drahšie, ako v nedeľu oznámil obchodný reťazec.
Predajca si to dobre uvedomuje, no napriek tomu chce ísť príkladom. "Vidíme, že mnohí naši zákazníci trpia neustále vysokými cenami potravín. Napriek tomu musíme čeliť nepríjemnej správe, že ceny našich potravín, ktoré vznikajú v rámci dodávateľského reťazca, neodrážajú environmentálne náklady," hovorí. Manažér Penny Stefan Görgens . Týždennou kampaňou vo všetkých 2150 pobočkách chce spoločnosť zvýšiť informovanosť zákazníkov o problémoch.
Reťazec, ktorý patrí do Rewe Group, si dodatočné príjmy nechce nechať, ale radšej ich venuje na projekt ochrany klímy a zachovania rodinných fariem v alpskom regióne (podpora výroby mäsa?)
"Skutočné ceny" vypočítali vedci z Technickej univerzity v Norimbergu a Univerzity v Greifswalde, ktoré zahŕňali nielen bežné výrobné náklady, ale aj vplyvy produkcie potravín na pôdu, klímu, vodu a zdravie.
Keď nikto nevidí dotácie
"Klameme sami seba, ak sa tvárime, že dnešná produkcia potravín nemá žiadne skryté environmentálne náklady," hovorí Amelie Michalke, ktorá študuje ekologické a sociálne dopady poľnohospodárskej výroby na univerzite v Greifswalde. Tieto náklady sa síce nepremietli do maloobchodnej ceny, no znášala ich široká verejnosť a budúce generácie.
Zohľadnenie týchto skrytých nákladov často výrazne zvyšuje cenu produktu. Napríklad 300 gramové balenie syra Maasdam zdraželo o 94 percent z 2,49 na 4,84 eura. Podľa výpočtov vedcov sú k "normálnej" cene skryté náklady vo výške 2,35 eura: len 85 centov za emisie poškodzujúce klímu z poľnohospodárstva, ako je metán alebo CO2.
Okrem toho 76 centov za znečistenie pôdy spôsobené intenzívnym poľnohospodárstvom na výrobu krmovín. Ďalších 63 centov za vplyv používania pesticídov a ďalších faktorov na zdravie farmárov. A opäť niečo viac ako 10 centov za znečistenie podzemných vôd napríklad hnojivami.
Zahrnutím skrytých environmentálnych nákladov však nie je cenová prirážka všade rovnaká. Nárast len o 5 percent pri vegánskom rezni je výrazne nižší ako pri Wienerských párkoch alebo jogurtoch.
Vo všeobecnosti je potrebný príplatok najnižší pre čisto rastlinné produkty z dôvodu nižšieho dopadu na životné prostredie, uvádza environmentálny ekonóm Tobias Gaugler z Technickej univerzity v Norimbergu, ktorý projekt sprevádza. Je výrazne vyššia pri mliečnych výrobkoch a najvyššia pri mäse.
K záveru, že najmä ceny mäsa by mali byť výrazne vyššie, ak sa vezmú do úvahy emisie skleníkových plynov a iné environmentálne škody, dospela aj minuloročná štúdia Oxfordskej univerzity.
Jedinou otázkou je, či spotrebitelia pochopia experiment vzhľadom na všeobecné zvýšenie cien. "Je to odvážny krok – najmä v časoch inflácie," hovorí marketingový expert Martin Fassnacht z obchodnej školy WHU v Düsseldorfe. Predpovedá: "Penny pravdepodobne nepredá veľa z týchto produktov." O to však spoločnosti nejde. Odborník na toto odvetvie je presvedčený, že chce vytvárať povedomie o udržateľnosti a zároveň vylepšovať vlastnú značku.
zdroj: saechsische.de