Ovečkami zachraňujeme prírodu

Dnes sa pozrieme na článok, ako sa farmárka z Podhoria rozhodla pre záchranu sitniaskych lúk pomocou ovečiek.

Článok na webe Aktuality.sk : Ako sa pasie v piatom stupni ochrany. Vzácny poniklec zachraňujú na Sitne ovce

"Je to pre mňa výzva, viem, že moje zvieratá dokážu pomôcť tejto nádhernej krajine, aby nestratila svoj charakter. Ako poľnohospodár veľmi dobre rozumiem problému, ktorý tu nastal," hovorí farmárka, 

Na začiatok sa priznám, že na ochranu lúk nie som odborník a či je alebo nie je potrebné aby tam boli ovce, ktoré budú spásať trávu a tým lúky zachránia, neviem posúdiť. A rovnako neviem posúdiť či je vôbec potrebné "chrániť" lúky a nenechať prírodu v prirodzenom stave.

A koniec koncov proti samotnej myšlienke nič nemám, keď sa však pozriem na video a fotografie v článku so zvieratami, tak mi tam niečo chýba.

"Víziou do budúcna je aj vytvorenie malého salaša mimo rezervácie, kde by produkovali tradičné výrobky, ako žinčica a syr v bio kvalite." 

Stádo má mať 90 oviec a tak sa pýtam... Kde je 90 baranov? A pokiaľ sa majú vyrábať tradičné mliečne výrobky a ovečky teda "dávajú" mlieko, kde je 90 jahniat? A čo s ovcami ktorým klesne dojivosť?

Celá láska k prírode, ochrana prírody a starostlivosť o zvieratá...tieto prázdne reči narážajú vždy na jednu jedinú vec - peniaze. To je celé kúzlo chovu oviec. Je to tvrdý a chladnokrvný biznis. Barany že nedávajú mlieko? - do guláša. Jahňatá ktoré sú nadbytočné? - do guláša. Ovce ktorým klesne dojivosť? - do guláša.

Celá táto hra na podporu rodinných salašov, ochranu tradícií, ochranu prírody, rozvoj vidieka, je len obyčajný obchod so smrťou na ktorý sú masívne dotácie. Dotácie na každú ovcu, dotácie na výrobu produktov... dotácie, dotácie, dotácie.

V každom prípade podrobne o dotáciách a hnuse "výroby" produktu - jahniať, spracovania vlny a mliečnych výrobkov píše sám Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku. Viac o dotáciách na ovce a mlieko píšu aj médiá ako denníkn alebo sme alebo priamo ministerstvo.

Ja nie som proti tomu aby boli zvieratá v prírode a pomáhali k rozvoju vidieka, naopak. Zvieratá majú mať svoj voľný priestor ideálne v prírode, kde by žili šťastný život. Na to však nie je potrebné zabíjať malé jahňatá, nie je potrebné zabíjať barany a nie je potrebné zabíjať ovce ktorým klesne dojivosť a nie je potrebné ich 2x denne dojiť.

Lenže tu už zrazu dobré srdce, rozhodnutie pomôcť prírode a regiónu asi končí. Pretože tam chýba skutočná motivácia nie prázdne reči o ochrane prírody - peniaze. Ale prečo by to potom ľudia robili keď nie pre peniaze? 

Spýtajte sa ľudí ktorí prevádzkujú farmy nádeje, kde zachraňujú hospodárske zvieratá aj z takýchto fariem s ovcami, prečo to robia, keďže nemajú žiadne produkty živočíšnej výroby.

Dotácie sú prakticky vždy zlé a spôsobujú deformáciu v živote ľudí, kde sa im cez dotácie za ich vlastné peniaze ktoré im vezme štát udáva, čo si majú kupovať - a to nie len čo sa týka jedla ale aj iných výrobkov a služieb ktoré sa zvýhodňujú pred poctivými firmami, ktoré sa vedia presadiť bez štátnej podpory.

Keď už však naše ťažko zarobené peniaze štát rozdáva a tvári sa že ako keby zo svojho, prečo nepodporiť rozvoj regiónu dotáciami, kde by na lúke boli ovce, barany, ich deti, ale zmenou by bolo to, že by sa im neubližovalo a že by ich nikto nezabíjal. 

Mlieko by ostalo jahňatám, rodiny by žili šťastne v prírode a bol by zabezpečený rozvoj regiónu a vidieka.