Nová štúdia: Vegánstvo by z hľadiska ovzdušia znamenalo o 21% menej predčasných úmrtí

Nový výskum celoeurópskeho tímu akademikov skúmal, ako by rozsiahle zmeny v stravovaní na rastlinnú flexitariánsku, vegetariánsku a vegánsku stravu mohli viesť k zmysluplnému zníženiu znečistenia ovzdušia.

Výroba potravín – najmä ak ide o zvieratá – je hlavným zdrojom emisií metánu a amoniaku, ktoré prispievajú k znečisteniu ovzdušia tvorbou častíc a prízemného ozónu. Problematické zapojenie zvierat je rozšírené, pretože hnoj pri použití ako hnojiva vedie k tvorbe amónnych solí, ktoré prispievajú ku koncentrácii PM2,5 vo vzduchu. Známejším problémom je metán produkovaný prežúvavcami. Metán prispieva k tvorbe prízemného ozónu, ktorý pri dlhodobej expozícii ovplyvňuje dýchací systém človeka.

Vedci sa k problému postavili zo štyroch uhlov pohľadu

Po prvé, použili globálny poľnohospodársko-ekonomický model na odhadnutie toho, aký vplyv by mali zmeny stravovania na poľnohospodársku výrobu a súvisiace emisie prekurzorov látok znečisťujúcich ovzdušie vrátane amoniaku a metánu.

Po druhé, použili model kvality ovzdušia na odhadnutie toho, aký vplyv by mali zmeny v amoniaku a metáne na koncentráciu PM2,5 a prízemného ozónu.

Po tretie, odhadli zdravotné dopady zmien v znečistení ovzdušia.

Nakoniec použili ekonomické modely na kvantifikáciu peňažnej hodnoty zdravotných prínosov a potenciálnych dopadov na produktivitu práce.

Predpokladalo sa, že zmeny v stravovaní sa vyskytnú v priebehu súčasného desaťročia a prejavia súvisiace dopady do roku 2030 Výsledky ukázali, že celosvetová priemerná expozícia PM2,5 sa znížila o 3 % v prípade flexitariánskej stravy, o 6 % v prípade vegetariánskej stravy a o 7 % v prípade vegánskej stravy, zatiaľ čo expozícia ozónu sa znížila o 2 %, 3 % a 4 %.

Zdravotné prínosy sa v jednotlivých regiónoch líšili. Európa, kde sa intenzívne poľnohospodárstvo kombinuje s vysokou hustotou obyvateľstva, zaznamenala najväčšie relatívne zníženie (o 9 – 21 % menej predčasných úmrtí spôsobených PM2,5 a ozónom v rámci stravovacích scenárov), nasledovala Severná Amerika (12 – 18 %) a rozvinuté krajiny Ázia a Tichomorie (10 – 18 %).

Ekonomické prínosy zo zlepšenia kvality ovzdušia boli obzvlášť veľké pre krajiny s vysokým ekonomickým výkonom, vrátane krajín východnej Ázie (nárast ekonomického výkonu o 1,3 – 3,2 % HDP), Severnej Ameriky (0,6 – 0,8 %), rozvinutej Ázie. Tichomorie (0,4 – 0,6 %) a Európa (0,3 – 0,6 %).

zdroj: airqualitynews.com