Nová štúdia: Menej mäsa by oslobodilo nemocnice od pacientov

Spoločnosť Zero Carbon Analytics (ZCA) zverejnila novú, alarmujúcu analýzu, ktorá ukazuje, že aj postupné znižovanie spotreby červeného a spracovaného mäsa v krajinách s vysokými príjmami by mohlo uvoľniť miliardy dolárov v podobe veľmi potrebných úspor v oblasti zdravia.

Podľa štúdie by 10-percentné zníženie záťaže chorobami spôsobenej spracovaným mäsom mohlo uvoľniť približne 9 miliárd dolárov ročne – čo stačí na zaplatenie platov takmer 130 000 ďalších nemocničných sestier v skúmaných krajinách. Agresívnejší 30-percentný pokles by mohol uvoľniť 28 miliárd dolárov alebo financovať viac ako 374 000 pozícií v ošetrovateľstve.

Úspory v oblasti zdravia vďaka zníženiu záťaže chorôb spojených s červeným mäsom sú tiež značné: 10-percentný pokles by mohol presmerovať 6,3 miliardy dolárov ročne (financovanie viac ako 86 000 sestier), zatiaľ čo 30-percentný pokles by mohol presmerovať takmer 19 miliárd dolárov, čo by podporilo viac ako 260 000 sestier.

Takéto čísla jednoznačne zaradili zmenu stravovania medzi najsilnejšie páky pre systémy verejného zdravotníctva, ktoré sú pod tlakom, a dodávajú váhu výzvam na politiky, ktoré menia spotrebu, a nie len liečia choroby.

Mäso zabíja všetkých

ZCA formuluje svoje zistenia odhadom podielu každej krajiny na chorobách spôsobených červeným a spracovaným mäsom a následným uplatnením tohto podielu na národné výdavky na zdravotníctvo. Odhady platov zdravotných sestier boli prevzaté zo štatistík zdravotníctva Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Medzi krajinami s najvyššími výdavkami na jednotku vedie Švajčiarsko – platí až 99 000 dolárov za liečbu a skríning, aby sa predišlo strate jedného roka zdravého života v dôsledku choroby súvisiacej so spracovaným mäsom, a 76 000 dolárov za choroby súvisiace s červeným mäsom. Tesne za ním nasledujú Nemecko, Holandsko, Dánsko a Nórsko.

Vysoké výdavky však nezaručujú úspech. USA patria medzi najväčších výdavkov na zdravotnú starostlivosť, no stále vykazujú horšie výsledky v oblasti ochorení spojených s konzumáciou mäsa ako mnohé porovnateľné krajiny – čo naznačuje, že samotné finančné investície bez preventívnych zmien životného štýlu nestačia.

"Strava s vysokým obsahom červeného a spracovaného mäsa spôsobuje choroby a vyčerpáva rozpočty na zdravotníctvo, no priemysel naďalej formuje politiku a marketing vo svojom vlastnom záujme. Videli sme to už predtým v prípade tabaku, alkoholu a cukru a je dokázané, že prevencia zachraňuje životy a peniaze," pokračuje Van Tulleken. "Je jasné, že spracované mäso patrí do rovnakej kategórie – toto nemôže zostať nekontrolované."

Lujain Alqodmani, MD a vedúci sietí zdravotníckych pracovníkov v organizácii Health Care Without Harm, dodáva naliehavosť: "Bohaté krajiny platia vysokú cenu za svoju závislosť od červeného a spracovaného mäsa. Národy so silnými systémami zdravotnej starostlivosti môžu absorbovať dopad tejto nadmernej konzumácie, ale mnohé iné nie, a to ani po investovaní peňazí do riešenia problému."

Alqodmani ďalej varuje, že problém sa môže zhoršiť. "A toto je len začiatok, keďže spotreba mäsa rastie v krajinách so strednými a nižšími príjmami, hrozí, že si vyberie ešte väčšiu daň na ľudských životoch a ekonomikách na celom svete, pretože systémy zdravotnej starostlivosti nebudú schopné držať krok," hovorí.

Zdravotné riziká a vzostupné trendy

Spracované mäso a červené mäso sú silne spojené so zvýšeným rizikom rakoviny , cukrovky 2. typu, ochorení obličiek a kardiovaskulárnych ochorení .

Len v roku 2021 štúdia Global Burden of Disease pripísala 295 000 úmrtí spracovanému mäsu a 334 000 červenému mäsu. Spolu prispela konzumácia spracovaného a červeného mäsa k strate približne 10,4 milióna a 9,6 milióna rokov zdravého života (roky prežité zaťažené chorobami súvisiacimi so stravou).

Svetová zdravotnícka organizácia klasifikuje spracované mäso ako karcinogénne pre ľudí a červené mäso ako pravdepodobne karcinogénne. Napriek tomu celosvetová spotreba mäsa rastie: v období rokov 2002 až 2022 celkový príjem mäsa vzrástol takmer o 20 percent, zatiaľ čo spotreba spracovaného mäsa prudšie vzrástla – medzi rokmi 1990 a 2018 vzrástla o 152,8 percenta.

Len v USA by 30-percentné zníženie príjmu červeného a spracovaného mäsa (zhruba o šesť plátkov slaniny menej na osobu týždenne) mohlo zabrániť viac ako miliónu prípadov cukrovky 2. typu, takmer 400 000 infarktom alebo mozgovým príhodám, viac ako 84 000 prípadom kolorektálneho karcinómu a viac ako 60 000 úmrtiam v priebehu 10 rokov. Porovnateľné zisky sú možné v Európe, kde spracované mäso prispieva k viac ako 1,8 miliónom stratených rokov života upravených o invaliditu (DALY) ročne.

ZCA zdôrazňuje, že prevencia – konkrétne zníženie spotreby mäsa – je oveľa nákladovo efektívnejšia ako liečba chorôb. Správa cituje skoršiu prácu, ktorá napríklad ukazuje, že liečba chorôb spojených s diétami s vysokým obsahom soli môže byť viac ako 100-krát drahšia ako implementácia politík zameraných na zníženie príjmu soli.

Na dotácie pre obchodníkov so smrťou nesiahajme

ZCA odporúča, aby vlády uprednostnili stratégie prevencie v oblasti stravovania znížením spotreby červeného a spracovaného mäsa, ideálne prostredníctvom fiškálnych opatrení, ako sú dane alebo marketingové obmedzenia vychádzajúce z úspešných precedensov s cukrom alebo soľou.

Takéto prístupy získavajú na popularite. V Európe sa ako spôsob, ako ovplyvniť spotrebiteľské vzorce, navrhuje reforma sadzieb dane z pridanej hodnoty (DPH) s cieľom zdražieť mäso a zlacniť rastlinné potraviny. Nedávna analýza Nature Food zistila, že zvýšenie DPH na mäso a mliečne výrobky a zároveň zníženie DPH na ovocie a zeleninu by prinieslo zdravotné, environmentálne a fiškálne výhody. 

V takomto režime by zvýšenie sadzieb DPH na mäso mohlo znížiť dopyt po mäse v priemere o deväť percent, zatiaľ čo ovocie a zelenina s nulovou sadzbou DPH by mohli zvýšiť dopyt po ňom o osem percent, čo by viedlo k zníženiu emisií skleníkových plynov o približne päť až šesť percent v celej Európe. Medzi zdravotné prínosy patrí aj zabránenie 170 000 úmrtiam súvisiacim so stravovaním ročne. 

V Spojenom kráľovstve siedmy uhlíkový rozpočet Výboru pre zmenu klímy zdôrazňuje dôležitosť zmien v stravovaní a zdravšie stravovanie uvádza medzi piliermi čistejšej a zdravšej budúcnosti. Fiškálne politiky, ktoré upravujú daňové stimuly v rámci skupín potravín, už nie sú teoretické: využívanie existujúcich daňových systémov sa čoraz viac vníma ako menej politicky napätá alternatíva k navrhovaniu nových daní.

Hoci sa analýza ZCA zameriava na krajiny s vysokými príjmami a vysokou spotrebou, svoje zistenia zasadzuje do širšieho kontextu rastúceho príjmu mäsa v krajinách so strednými a nižšími príjmami a varuje, že bez preventívnych opatrení by sa zdravotné a ekonomické následky mohli celosvetovo eskalovať.

Doplnkové štúdie a upozornenia

Ďalší výskum z minulého roka podporuje silu a výzvy politík znižovania príjmu mäsa. Intervencia v rámci dňa bez mäsa na akademickej pôde zistila, že vylúčenie jedál živočíšneho pôvodu jeden deň v týždni viedlo k 52,9-percentnému poklesu emisií skleníkových plynov súvisiacich s potravinami, zlepšeniu príjmu vlákniny o 26,9 percenta a zníženiu cholesterolu o 4,5 percenta – hoci tieto zisky boli zmiernené poklesom príjmu bielkovín, zvýšením spotreby cukru a výrazným efektom návratu do normálu v nasledujúcich dňoch.

Celosvetovo narastá argumentácia pre mierne zníženie spotreby mäsa. Analytická spoločnosť Perfundo odhadla , že nahradenie 30 percent spotreby mäsa rastlinnými alternatívami by mohlo kompenzovať takmer všetky globálne emisie z leteckej dopravy a uvoľniť obrovské množstvo pôdy a vody.

Výzvy však pretrvávajú. Zmena správania je pomalá, odpor priemyslu je silný a návrhy politík musia starostlivo zohľadňovať otázky rovnosti, aby sa zabezpečilo, že dane z mäsa nebudú neúmerne zaťažovať obyvateľstvo s nízkymi príjmami. Podobne ako v prípade cukru a tabaku, aj potravinársky priemysel má dlhoročnú históriu ovplyvňovania politiky a marketingu s cieľom chrániť zisky.

zdroj: vegnews.com