18 miliárd zvierat zabitých na jedlo sa každý rok vyhodí
Podľa novej štúdie sa približne 18 miliárd zvierat zabitých kvôli potrave nakoniec vyhodí .
Približne tretina potravín vyrobených na celom svete sa skončí odpadom, či už pri výrobe, preprave, alebo v domácnostiach a maloobchodoch. Vedci z Leidenskej univerzity prvýkrát vypočítali náklady na zvieratá obsiahnuté v odpade v celom potravinovom dodávateľskom reťazci.
Živočíšne produkty tvoria podľa výskumu len 12 percent vyhodeného jedla. Ale predchádzanie týmto "márnym úmrtiam" má väčšie etické a environmentálne výhody ako plytvanie rastlinnými potravinami.
Výskumníci vypočítali, že zníženie straty mäsa a odpadu na najnižšiu úroveň v celom potravinovom dodávateľskom reťazci by mohlo ušetriť 7,9 miliardy životov zvierat. To by nemalo vplyv na to, koľko mäsa ľudia konzumujú.
"Počet stratených alebo zmarených životov zvierat je obrovský, ale nie prekvapivý," povedala pre Plant Based News Laura Scherer, odborná asistentka environmentálnych vied a jedna z autoriek štúdie . "Je to výsledok asi 75 miliárd zvierat použitých na produkciu šiestich druhov mäsa, ktoré sme zvažovali."
"Je šokujúce, že 18 miliárd zvierat ročne sa chová a zabíja, len aby sa plytvalo,"
komentovala štúdiu Jessica Sinclair Taylor, riaditeľka kampaní charitatívnej organizácie Feedback pre udržateľnosť potravín, pre Plant Based News ( PBN ). "Odpad je endemický v našom korporátnom a industrializovanom potravinovom systéme a jeho dopady nie sú nikde tak viscerálne, ako keď príde na mäso a mliečne výrobky."
Kurčatá najviac plytvaným zvieraťom
Kurčatá tvoria väčšinu vyhodených zvierat, a to 16,8 miliardy. Prevažná väčšina z približne 70 miliárd kurčiat zabitých každý rok na jedlo trávi svoj krátky život na farmách. Morky boli po kurčatách druhým najviac plytvaným zvieraťom, nasledovali ošípané, ovce, kozy a kravy.
Štúdia nezahŕňala životy zvierat stratené v dôsledku odpadu vo výrobe vajec a mlieka, ako sú samce kurčiat. Nevypočítala ani počet rýb, ktoré sú zabité len preto, aby ich nezjedli.
Vedci našli iba dva predchádzajúce pokusy o kvantifikáciu zabitých a plytvaných zvierat. V Atlase mäsa priateľov Zeme sa objavil nízky odhad ekvivalentu 115 miliónov kráv alebo 413 miliónov ošípaných . Philip Lymbery a Isabel Oakeshott vo svojej knihe Farmageddon uviedli počet premárnených životov zvierat len z domácností, ktoré vyhodili jedlo, na 12 miliárd ročne.
Kde je najviac potravinového odpadu
V rozvojových krajinách dochádza k väčšine potravinových strát vo fáze výroby. Môže to byť z dôvodov, ako sú umieranie zvierat na choroby alebo poškodenie mäsa v dôsledku nedostatočného chladenia počas skladovania alebo prepravy.
Vo vyspelých krajinách, vrátane industrializovaných ázijských krajín, je väčšina odpadu spôsobená supermarketmi, reštauráciami a domácnosťami, ktoré hromadia potraviny. Tieto krajiny sú zodpovedné za najväčšie plytvanie mäsom.
Štúdia zistila, že Čína je najplytvavejšia krajina na svete, ktorá má na svedomí 16 percent nezmyselných úmrtí zvierat v potravinovom systéme. Tesne druhé sú USA s podielom 13 percent. Spojené kráľovstvo je desiata najplytvavejšia krajina.
Existujú však veľké rozdiely v tom, koľko zvierat priemerný občan každej z krajín vyhodí. V Číne je to 1,9 zvieracieho života na osobu. V USA je to masívnych 7,10 zvierat. Priemerný britský spotrebiteľ je tiež extrémne márnotratný, pričom na každého pripadá 4,79 premárneného života zvierat.
Znižovanie odpadu, zachraňovanie životov
Štúdia zistila, že je možné ušetriť miliardy životov zvierat bez toho, aby sa znížilo množstvo mäsa, ktoré ľudia konzumujú.
Zníženie strát a odpadu o polovicu v celom dodávateľskom reťazci by zachránilo 8,8 miliardy životov zvierat.
V scenári, v ktorom by sa potravinové straty a plytvanie znížili na najnižšiu úroveň v súčasnosti zaznamenanú v globálnom dodávateľskom reťazci, by sa mohlo zachrániť 7,9 miliardy zvierat. Aj pri týchto masívnych úsporách by sa podľa štúdie dalo vyrobiť dostatok mäsa na súčasné úrovne spotreby.
V scenári, v ktorom sa redukcie uskutočnili v súlade s cieľom OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (SDG) 12.3 o potravinových stratách a plytvaní potravinami , by mohlo byť ušetrených 4,2 miliardy zvierat. Splnenie minimálnych cieľov v SDG 12.3 by znamenalo 50-percentné zníženie odpadu len na mieste distribúcie do maloobchodov a na mieste spotreby v domácnostiach a reštauráciách.
Autori píšu, že zviditeľnenie zvierat stojacich za stratou mäsa a plytvaním "by mohlo priniesť väčšiu váhu prípadu znižovania" straty jedla a odpadu. "Napokon, bez ohľadu na to, či niekto namieta proti chovu zvierat ako zdroja ľudskej výživy, zabíjanie zvieraťa, ktoré neslúži žiadnemu účelu, je zbytočné a plytvanie."
Význam rastlinného systému
Hoci zníženie potravinového odpadu by výrazne zmenilo životy zvierat a environmentálne náklady na produkciu mäsa, mnohí by poukázali na to, že najlepším riešením týchto problémov je prechod na rastlinný systém. Živočíšne poľnohospodárstvo je považované za jeden z najničivejších odvetví priemyslu, ktoré existuje, zodpovedné za emisie skleníkových plynov, odlesňovanie, stratu biodiverzity a znečistenie vody.
Odborníci z orgánov vrátane OSN a Oxfordskej univerzity uviedli, že západné krajiny musia dramaticky obmedziť mäso vo svojej strave, aby mohli bojovať proti týmto problémom. Štúdia zverejnená začiatkom tohto roka zistila , že rastlinná strava má za následok o 75 percent menej emisií, znečistenia vody a využívania pôdy, ako aj o 66 percent menej prispieva k ničeniu voľne žijúcich živočíchov. Pre zvieratá a planétu sa rastlinná strava opakovane ukázala ako najlepšia cesta vpred.
zdroj: plantbasednews.org