Počasíčko nás začína trápiť na celom svete

24.07.2021
Tornádo v Českej republike napáchalo značné škody
Tornádo v Českej republike napáchalo značné škody

Nedá sa poprieť to, že na celom svete, na všetkých kontinentoch, sa v poslednej dobe ľudia trápia s extrémnejším počasím, či už v podobe búrok alebo sucha.

Hneď sa vyrojili  ľudia v diskusiách ktorí prezentujú, že to nemá nič spoločné s klimatickou zmenou a že tá sa nedeje (v tomto mal jasno napríklad aj americký prezident Donald Trump, ktorý povedal, že na klimatickú krízu neverí)

V každom prípade jednotlivé krajiny prijímajú opatrenia v boji proti klimatickej kríze. Štáty z celého sveta prijali Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorá má obmedziť emisie skleníkových plynov po roku 2020.

Posledné požiare v Austrálii kvôli extrémnym teplotám boli jedny z najväčších.

Nástroje na znižovanie emisií sú rôzne. EÚ okrem sprísňujúcich pravidiel na tvorbu emisií pre producentov CO2 ako sú továrne alebo autá, pristupuje postupne k eliminácii dopravy na fosílne palivá a cieľom je prejsť na elektrické autá a vodík.

Ďalej prichádzajú stále ďalšie a ďalšie regulácie na úsporné svietidlá, úsporné splachovače, úsporné batérie... Skoro nikde na svete sa ale nerieši podstatný problém tvorby CO2 a emisií skleníkových plynov. A to je takzvaná "živočíšna výroba" ktorá produkuje toľko emisií CO2 koľko produkuje všetka doprava sveta.

Toto sa však ignoruje, pretože na jedlo ľuďom nikto siahať nebude, aj keby to malo znamenať trvalé škody na zdraví a planéte. Naopak, na mäso sa vyčleňujú stále väčšie a väčšie dotácie. Jediná krajina ktorá si všimla, že z klimatického hľadiska je jedlo problém, je Británia, ktorá prijala Národnú potravinovú stratégiu s cieľom znížiť spotrebu mäsa v krajine o 30% do 10 rokov.

Veľké záplavy trápia v posledných dňoch časť Európy.

Ostatná časť sveta sa k tomu stavia opačne a mäso chce naopak podporovať ešte väčšími dotáciami ako v súčasnosti, čo je v rozpore s cieľmi ktoré majú riešiť klimatickú krízu. Vzorovým príkladom bol Klimatický summit G7, kde sa pri podávaní jedla predstaviteľom štátov kládol dôraz na mäso a mliečne výrobky. Odprezentovalo sa to tým, že sa jednalo o miestne výrobky a boli teda ekologické.

Tento príklad je len malá ukážka ako sa bude vyvíjať potravinová stratégia EÚ do budúcna, ktorá má názov Farm to fork. Táto stratégia má riešiť udržateľnosť s ohľadom na zdravie ľudí a udržateľné životné prostredie. V preklade to znamená masívnu podporu mäsa, kde sa pred slovo mäso vkladajú slová ako bio, ekologické, rodinné, z malých fariem a pod.

Toto odporuje vedeckým výsledkom v oblasti zmeny podnebia a začína sa namiesto toho prezentovať názor, že namiesto ovocia a zeleniny ktoré sú aj tak z dovozu a majú vysokú ekologickú stopu, by mali ľudia radšej kupovať mäso z lokálnych fariem, čím prispejú k ochrane klímy.

Obrovské záplavy trápia v posledných dňoch aj Čínu.

Sú to úplne zvrátené myšlienky ktoré slúžia na obhajobu jedla, ktoré majú ľudia radi. Je to súčasť karnizmu a hľadajú sa všetky možné prostriedky, ako si svoje jedlo obhájiť. Na rovnaký cieľ ohľadom jedla ale z inej strany ide človek pokusmi s výrobou umelých mŕtvol zvierat - laboratórneho mäsa. To rieši minimálne dve stránky veci. Etickú, pretože na jeho výrobu nie je potrebné týrať ani zabíjať zvieratá a ekologickú, keďže neprodukuje emisie CO2.

Už čo je komplikovanejšie je dopad na zdravie človeka, keďže mäso nie je vzhľadom k zdraviu človeka veľmi priaznivé. Dôkazom je Covid-19, kde ľudia v obave o svoj život prechádzajú na rastlinnú stravu. Toto teda laboratórne mäso nerieši. Štáty však výrobu kultivovaného mäsa veľmi nepodporujú, radšej idú cestou bio fariem, rodinných fariem, ekologických fariem...

Rozsiahle požiare kvôli extrémnym teplotám zasiahli aj Kanadu a USA.

Stále sa tlačí do popredia mäso a napriek trendu rastlinnej stravy vyvíjajú štáty väčšie úsilie, aby ľudí pri mäse udržali. Je to čoraz komplikovanejšie, pretože o týraní zvierat je viac a viac informácií aj v mainstreamových médiách a z toho dôvodu sa pristupuje k celosvetovému zákazu klietkových chovov, alebo zákazu chovu zvierat na kožušiny. 

Ide sa teda cestou "animal welfare" a podporou miestnych farmárov, pretože to má byť podľa stratégie EÚ udržateľné, dobré pre zdravie, rozvoj vidieka a má to riešiť produkciu emisií CO2, pretože sa nemusí jedlo typu ovocie a zelenina prevážať cez pol sveta. Majú na to ale čísla? Majú to odbornou komunitou odkonzultované, že miestne mäso je ekologické oproti zelenine a ovociu, ktoré ekologické nie sú?

Keď sa pozrieme na dáta z webu ourworldindata.org, tak tam vidíme produkciu emisií pri jednotlivých druhoch jedla. Hore vidíme mäso vajcia a mliečne výrobky a dole ovocie, zeleninu a oriešky. Ja neviem, ale ten rozdiel musí vidieť aj človek, ktorý si stojí na vedení. 

Čo sa týka produkcie emisií pri doprave jedla, tam záleží hlavne od spôsobu dopravy. Jedlo ktoré sa dováža lietadlom, bude mať iný dopad na tvorbu emisií ako jedlo, ktoré sa dováža loďou - lenže hádajte ktoré jedlo sa predáva v obchode? To ktoré sa dováža loďou cez pol sveta alebo lietadlom? 

Vzhľadom na to, že prakticky všetko jedlo sa dováža loďou, tak enviromentálna stopa je veľmi nízka, čo potvrdzuje aj štúdia, ktorá sledovala ekologickú stopu pomarančov z dovozu. 

Takže miestne mäso nie je ekologické, naopak je to z morálneho hľadiska úplné dno a z ekologického hľadiska niečo čo nedáva zmysel. Jediný dôvod prečo sa to hromadne štátmi presadzuje, je karnizmus a obhájiť si svoje jedlo za každú cenu. Nič viac, nič menej.

Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky